Rio - prve dni

Pomyslel som si, ze spravim maly uvod do Ria, ked som sa sem dokotulal a nie kazdy ma tu moznost byt osobne v dejisku Olympijskych a Paralympijskych hier.

Vopred sa ospravedlnujem za diakritiku, no nemam ju. Pomyslel som si, ze spravim maly uvod do Ria, ked som sa sem dokotulal a nie kazdy ma tu moznost byt osobne v dejisku Olympijskych a Paralympijskych hier. Dedinka je situovana pomedzi kopcami a vyzera velmi dobre sportovo zabezpecena. K dispozicii je obrovske fitness centrum, kadernictvo ci jedalne s pomerne velkym vyberom jedla a napojov. Presun k velodromu je rychly, trva necelych 15 minut. Cas cesty vacsinou rozhoduje ci je soferom Sumacher alebo lokalny astronaut. V oboch pripadoch je cesta neskutocnym zazitkom. Samotny velodrom je moderne posobiaci z vonku i vnutra, draha je z dreva a stale sa zataca do lava. Trosku tam prefukuje ale to len preto, ze nejaky dobrak nezatvara za sebou dvere. Mame prislubenu skoru zmenu. Prostredie je pre sportovcov pekne upravene a az na par problemov v izbach si organizatori zasluzia obrovsku pochvalu. Osobne si neviem predstavit ako musia zebezpecovacie tymy ficat, aby sme sa tu dobre citili a tak by som vsetkym touto cestou podakoval a poprial vela pevnych nervov do nasledujucich tyzdnov.